"Konope, konope, zelené konope,
čo to dá roboty, kým vás mám vo snope!" (Ondrejka, 1987)
Príroda poskytovala človeku hojnosť surovín, rastlín a vláken, ktoré mu slúžili na výrobu textilných látok a na výrobu textilných úžitkových predmetov. Podľa pôvodu delíme prírodné textilné suroviny na rastlinné, živočíšne a umelo vyrobené.
Ľan alebo ľanová rastlina, čo sa používala na výrobu plátna, bola prvou rastlinou, ktorej vlákna ľudia zúžitkúvali. Už pred tisíckami rokov ľudia tkali plátno, starí Egypťania zamotávali svojich mŕtvych kráľov do plátených ovínadiel a ešte dvesto rokov sa takmer každá európska dedina zásobovala plátnom sama. Dnes sa plátno opäť teší pribúdajúcej obľube a stále viac mladých ľudí sa snaží znovu oživiť pestovanie ľanu a jeho spracovanie. To vonkoncom nie je také jednoduché, pretože cesta od ľanu k plátnu je dlhá a namáhavá a vyžaduje veľa rúk, ktoré sa chopia práce.[1]
Spracovanie textilných vlákien na priadzu, tkaninu, pleteninu, alebo čipku prešlo dlhodobým procesom vývinu. Základnými textilnými surovinami na výrobu textílií boli ľan, konope a vlna. Tieto suroviny sa spočiatku spracúvali v rámci domácej výroby, neskôr aj remeselne. Samotnému spracovaniu textílií predchádzal v minulosti zložitý technologický postup – od pestovania ľanu cez jeho zbieranie, sušenie, rosenie, močenie, trepanie, česanie, pradenie, navíjanie, vyváranie, plákanie, sušenie, snovanie. V súčasnosti sa na zhotovovanie textílií tkaním využíva najmä pamuk – kupovaná bavlnená priadza.[2]
Z technologického hľadiska sa textílie vyrábali v dvoch fázach. Prvou bola výroba priadze (pradením, druganím) druhou bola samotná výroba plošných textílií (tkaním, pletením, háčkovaním,...). Pradenie je tradičný technologický postup spájania textilných vláken pomocou zákrutu na priadzu. Technológia pradenia sa zdokonaľovala používaním dokonalejších nástrojov. V minulosti sa priadlo bez akýchkoľvek pomôcok a vyrábali sa dratvy, motúzy a biče. Neskôr sa priadlo s pomocou pomôcok ako: vretena, kolovrátku, praslice, rôzne motovidlá a drugy, rôznych snovacích doštičiek, tkáčskych debničiek, kartičiek a tkáčskych krosien.[3]
Textil nás sprevádza po celý život, dotýkame sa ho, používame ho, chráni nás pred chladom a teplom a ...“zaujímajú nás všeobecné vlastnosti textílií – mäkkosť, hebkosť, teplo, možnosť tvarovania na tele“ , a tento druh materiálu je ..“ je taký kus tkaniny, v pravom zmysle slova, použiteľný ako odev, prikrývky, zástena a tiež nástenná tapiséria. Predpokladá spoluúčasť človeka v akejsi hre, vynaliezavosti či radosti z úžitku,“[4]
[1] SULZENBACHEROVÁ, G.: Zabudnuté remeslá a život na vidieku. Bratislava: Slovart 2002, s. 32.
[2] KRÍŽOVÁ, J. KRUPOVÁ, I.: Vybrané špecifiká regionálnej výchovy v okolí Banskej Bystrice. Banská Bystrica: PF UMB, 2007, s. 66.
[3] Porov. ČELLÁROVÁ, L.: Ľudové tradície a remeslá na Slovensku a ich využitie v štúdiu učiteľstva I.st.ZŠ: Banská Bystrica: UMB 1997, s 20.
[4] SKARLANTOVÁ,J. VECHOVÁ, M.: Textilní výtvarné techniky. Plzeň: Fraus 2005, s. 10.